Bolo uverejnené na webe...

Súťaž Lepšie bývanie:

Na FB súťažná otázka:

www.facebook.com/pages/Lep%C5%A1ieB%C3%BDvaniesk/134686609899574?ref=ts

Takto znel text súťaže:

lepsiebyvanie.centrum.sk/renovujeme/739149/vyhlasenie-sutaze:-prerabame-co-sa-da

4/4/2011 13:05

Prerábame všetko, čo neutečie - súťaž pokračuje!

Hoci mala súťaž Lepšieho bývania "Prerábame všetko, čo neutečie" skončiť posledným aprílovým dňom, do redakcie nám prišlo toľko zaujímavých príspevkov, že by bola veľká škoda ju ukončiť. Rozhodli sme sa teda predĺžiť ju do konca mája.

Takže vaša úloha je nasledovná: pokiaľ ste v poslednej dobe niečo prerábali alebo práve prerábate, pošlite nám na našu mailovú adresu redakcia@lepsiebyvanie.sk svoj príspevok spolu s fotografiami, v ktorom zhrniete svoje skúsenosti, alebo sa skrátka len tak pochválite, ako sa vám prerábka podarila.

Téma je skutočne veľmi široká, prerábky sa môžu týkať bytu, kúpeľne, toalety, prakticky všetkých miestností, domu, strechy, garáže, záhrady, chaty, chalupy, jednoducho súťaž je vyhlásená podľa hesla: „Prerábame všetko, čo neutečie na strom!“

Čo by to však bolo za súťaž bez výhier a preto máme pre každého, koho príspevok uverejníme, pripravenú peknú a hodnotnú knihu. No to nemusí byť všetko...

Súťaž ukončíme v posledný májový deň. Preto neváhajte a čo najskôr sa pochváľte svojimi zaujímavými prerábkami a renováciami. A hlavne nám nezabudnite poslať aj zopár fotografií.

Prerábkam zdar!

*************************************************************************************************************************************************************************************

Môj text v súťaži:

lepsiebyvanie.centrum.sk/renovujeme/741725/sutazna-prerabka:-novy-byt-za-kratky-cas

18/4/2011 - 15:49

Súťažná prerábka: Nový byt za krátky čas

A máme tu ďalší čitateľský príspevok. Tentokrát ide o zaujímavú rekonštrukciu bytu a to za skutočne krátky čas. Pozrime sa na to.

„Pred približne rokom a pol sa nám naskytla šanca presťahovať sa z dvojizbového malého bytu v centre mesta do trojizbového na sídlisku s krásnou veľkou detskou izbou. Mali sme na presťahovanie a následné prerobenie dva týždne. Bolo to obdobie koncom novembra a začiatkom decembra,“ začína svoj príspevok Andrea Bugátová

Ako píše, začalo sa veľké upratovanie, vyhadzovanie nepotrebného nábytku, kobercov, starej kuchynskej linky, ďalej stierkovanie, maľovanie stien, kladenie plávajúcej podlahy, obkladačiek v kuchyni a samotnej kuchynskej linky, ktorá rodine zabrala väčšinu času.

„Tu sme pri jadre veci - kuchyňa. Hneď, ako sme zistili, že sa ideme sťahovať, vymerali sme si vopred metráž kuchyne, samozrejme aj rozpätie vodovodnej batérie od steny, aby sme nemuseli búrať a prerábať. V tej dobe, keď sme sa sťahovali, som ja išla na operáciu a mali sme aj dvojročné dieťa. Bolo krátko pred Vianocami, ba ešte aj pred Mikulášom. Všetko sme si museli vopred naplánovať, nakreslila som kuchyňu, ako by som si ju predstavovala, kde dať skrinky, poličky, drez a aj obklad som musela zadovážiť vopred, ktorý mi vyhovoval, aj som si spravila náčrt na papier. V čase operácie som mala všetko dôkladne premyslené, tak chlapi mohli pracovať,“ pokračuje pani Andrea.

Deň po sviatku svätého Mikuláša už rodinka bývala v novom. „Dcérka mala svoju detskú izbičku s bordúrou princezien na stene a maminka s ockom, pomocou celej rodiny všetko pekne zvládli, síce s odretými ušami, ale predsa. Vianoce sme už oslavovali v novom byte, sme spokojní, že sme to za pár dní takto skvele a rýchlo zvládli,“ píše na koniec svojho príspevku.

V súťaži som vyhrala knihu Rohy od autora Joe Hill:

www.kniznyweb.sk/jnp/cz/citatelia/vyber_knih/katalog/data-tituly-R-ROH-Rohy.html

Anotácia ku knihe:

Ignatius Perrish sa celú noc opíjal a stváral divé kúsky. Na druhy deň sa zobudil, cítil sa pod psa, hlavu mu išlo roztrhnúť... a zo slúch mu vyrastali rohy.

Kedysi sa Igovi žilo sťa v siedmom nebi: narodil sa do privilegovanej rodiny ako druhý syn svetoznámeho hudobníka a mladší brat vychádzajúcej televíznej hviezdy. Hovel si ako vo vatičke, peniaze mohol rozhadzovať a v bohatých kruhoch mal pevné, zaručené miestečko. Mal vlastne všetko a ešte dačo navyše – získal si lásku Merrin Williamsovej, lásku založenú na spoločných snoch, spoločných dobrodružstvách a neskutočnom očarení z letného slnovratu.
Odrazu však krásna a veselá Merrin zmizla zo života – za nevysvetliteľných okolností ju znásilnili a zavraždili, pričom Ig sa stal hlavným podozrivým. Nikdy ho za zločin nesúdili, ale porota zložená z verejnej mienky ho navždy označila za jediného možného vinníka.
Z ničoho nič Ig v sebe objavuje ohromnú novú silu vyplývajúcu z nového vzhľadu a rozhodne sa, že ju využije na dolapenie netvora, čo zabil Merrin a zničil mu život. To, že sa správal slušne a modlil sa za všetko najlepšie, ho nepriviedlo nikam. Nastáva čas na pomstu... je najvyšší čas, aby sa veci ujal diabol.

Z anglického originálu Joe Hill: Horns (HarperCollins Publishers,
New York, USA) preložil Alojz Keníž.

Ukážka z textu:

Natiahol na seba tmavozelené krátke nohavice – ešte vždy mal oblečené veci zo včerajška – a naklonil sa nad umývadlo, aby sa lepšie na seba pozrel.
Nešlo vlastne o rohy v pravom zmysle slova, neboli dlhšie ako jeho prstenník, pri hlave hrubšie, ale postupne, ako sa dvíhali, prechádzali do hrotu. Rohy pokrývala až po samotné špice jeho vlastná, priveľmi bledá pokožka. Svietili odporným ohnivo červeným odtieňom, akoby sa hroty na ich koncoch chystali zapichnúť do mäsa. Priložil ruku k jednému a zistil, že je na dotyk citlivý a trochu ho bolí. Prstami prebehol po bokoch rohov a pod pevne napnutou hladkou pokožkou nahmatal tuhú kosť.
Ako prvé mu zišlo na um, že si túto nepríjemnú telesnú anomáliu nejako privodil sám, lebo včera neskoro v noci zašiel do lesa za starú zlievareň, kde zavraždili Merrin Williamsovú. Ľudia pri čiernej vysýchajúcej čerešni pamätným spôsobom označili miesto tragédie. Kôra na strome sa odlupovala a odhaľovala nahé drevené telo. Merrin našli presne v rovnakom stave. Šaty sa z nej odlupovali a odhaľovali nahé ženské telo. Na konároch s citom rozmiestnili jej fotografie, postavili vázu s bahniatkami, rozložili kondolenčné karty, ktoré už poznačilo a poskrúcalo počasie. Ktosi – zrejme Merrinina matka – priniesol aj ozdobný kríž so žltými nylónovými ružami a plastovou Pannou Máriou. Usmievala sa blaženým úsmevom mentálne retardovanej